(Schaus, 1905)
Výskyt: Mexiko, Belize, Nicaragua, Guatemala
Biotop:
Živné rastliny: Prunus laurocerasus, Prunus serotina, Ligustrum
Kuklenie: Húsenice si spriadajú kokon.
Obtiažnosť: Stredne náročný druh, stačí základná starostlivosť. Teplo a sucho.
Rothschildia roxana je druh z rodu Rothschildia. Je to nočný motýľ, ktorý sa podobá svojim vzhľadom motýľom z rodu Attacus, patria do kmeňa Attacini spolu s rodmi: Archaeoattacus, Attacus, Callosamia, Coscinocera, Epiphora, Eupackardia, Hyalophora, Rhodinia, Rothschildia, Samia
Imága tohto druhu sú krásne sfarbené do hnedých až červených farieb. Samičky sú veľmi podobné samčekom, dajú sa rozlíšiť tak, že samičky majú štíhle tykadlá a väčšie brušká a aj krídla sú trošku odlišné.
Húsenice sa liahnu podľa teploty v Petriho miskách do doby približne 2 týždňov. Osvedčilo sa občasné vlhčenie vajíčok ale nikdy nie priamo kvôli prevencii vzniku plesňí. Pred liahnutím je možné pozorovať vo vnútri vajíčok obrysy húseníc.
Mladé húsenice sú čierno-žlté a veľmi výrazné. Obľúbeným zdrojom potravy tohto rodu je Ligustrum alebo aj Prunus laurocerasus ale aj mnoho iných. Dôležité je dbať na udržiavanie správnej hygieny počas celého odchovu húseníc.
V počiatočných štádiach života je odchov možný v plastových boxoch do 3 instaru, ale treba dbať na čistotu, a aj na vlhkosť. Húsenice preferovali a prosperovali v suchých a teplejších podmienkach. V L3 sa osvedčilo premiestnenie húsenic do priestranných sieťovaných húsenníkov kde pokračoval odchov. Potravu je dôležité udržiavať stále čerstvú, zelenú a pravidelne ju meniť skôr než začne vädnúť.
V mojom chove sa vyskytol druh vírusového ochorenia na následky ktorého som prišiel o značnú časť húseníc. Húsenice na prelome zvleku do 5 instaru začali na tele vykazovať známky veľkých čiernych flakov a z rôžnych oblastí z húseníc vytekala hemolymfa a mokvali. Niektoré kusy, ktoré vypúšťali tekutinu zo svojho tela cez rôzne časti som vyradil aby neinfikovali ďalšie kusy. Niektoré húsenice sa aj napriek ochoreniu naďalej aktívne kŕmili. Tieto húsenice som nevyradil ale ďalej pozoroval. Nakoniec sa zakuklili a pri procese tvorby pupy sa húsenice zbavili so starým zvlekom aj čiernych flakov. Čerstvé pupy zelenej farby neprejavovali žiadne deformácie a iné prejavy choroby.
Následne sa za mesiac vyliahli aj imága ktoré tak isto neboli žiadnym spôsobom poznačené chorobou. Vírus sa môže vyskytnúť aj s dokonalou hygienou pretože môže byť od začiatku zakódovaný v genetike. Aj napriek tomu je dôležité dbať na spomenuté podmienky a znížiť tak výskyt infekcie alebo iného ochorenia. Motýle sa však odmietli páriť, možno to bol následok danej choroby.
Druhy z tohto rodu sa pária prevažne bez problémov v sieťovaných ubikáciach vo vnútri pri otvorenom okne alebo aj vonku pri teplých večeroch. Ak ich chováme v zime stačí motýle umiestniť do teplejšej miestnosti a väčšinou sú ochotné sa páriť
L1-Húsenice po vyliahnutí skonzumujú škrupinku vajíčka a premiestnia sa na listy. Žlto-čierne húsenice sú veľmi výrazné na zelených listoch.
L2-Výzorovo pripomínajú l1 ale sú o niečo väčšie.
L3-Húsenice v tomto instary výrazne menia farbu. Zo žlto-čiernych sa stávajú zelené až modré krikľavé húsenice s čiernymi škvrnami a majú trošku žltej farby..
L4-Húsenice sa stávajú zelené a na laterálnej strane majú po celej dĺžke oranžovo-hnedý pás ktorý rozdeľuje húsenicu na 2 časti. Na ventrálnej časti majú húsenice jemné chĺpky.
L5-húsenice sa výzorom podobajú na l4, v tomto instary naberajú značne na hmotnosti. Začínajú konzumovať aj značné množstvo potravy. Po dovŕšení vývoju húsenice si nájdu miesto kde si spriadajú kokon.
Kokony sú metalickej, hnedej alebo šedej farby. Motýle sa liahnu za približne mesiac. Treba ich vlhčiť a udržiavať teplo. Celkovo sa chov neodlišuje od iných druhov z tohto rodu.
A dôležitý záver je, že aj napriek úhynu a chorobe sa netreba vzdávať a pretrvať až do konca, nakoniec to môže vyjsť aj s komplikáciami. Chov bol nakoniec úspešný až na párenie.
Slovak 
English