Rothschildia arethusa

Výskyt: Južná Amerika (Kolumbia, Venezuela, Argentína, Uruguaj.

Biotop: 

Živné rastliny: Fraxinus, Ligustrum, Prunus laurocerasus, Alianthus.

Kuklenie: Húsenice si spriadajú kokon.

Obtiažnosť: Ťažší druh z rodu Rothschildia.

Imágo samica

   Rothschildia arethusa je druh z rodu Rothschildia. Je to nočný motýľ, ktorý sa podobá svojim vzhľadom motýľom z rodu Attacus, patria do kmeňa Attacini spolu s rodmi: Archaeoattacus, Attacus, Callosamia, Coscinocera,  Epiphora, Eupackardia, Hyalophora, Rhodinia, Rothschildia, Samia.
Imága tohto druhu sú typického vzhľadu ktorý prevláda v tomto rode. Avšak húsenice sú veľmi atypické, pretože na rozdiel od väčšiny húseníc ktoré sú z tohto rodu zelené sú húsenice R. arethusa čierno-oranžové.
Chov je podobný ako u iných druhov z tohto rodu. Vajíčka inkubujeme v Petriho miskách, následne malé húseničky chováme v plastových boxoch.
Prvý instar je možné odchovať v malej plastovej nádobke.
Druhý instar umiestnime do plastovej nádobky so sieťovaným vekom pre prísun vzduchu a lepšie vetranie. Húsenice som v tejto ubikácii jemne rosil tzn. Že som nad ubikáciou nastriekal s kropičkou vodu a kvapky nechal dopadnúť do ubikácie, nikdy som nerosil priamo. Kropenie prebiehalo 2x denne kedže sa voda rýchlo odparila veko.
Ako náhle húsenice dovršili tretí instar a trošku podrástli boli umiestnené do sieťovanej ubikácie ktorá bola naplnená odrezkami živnej rastliny umiestnených v sklenenej fľaši ktorej hrdlo bolo zabezpečené servítkom aby sa predišlo vpádu húseníc do vody. Dôležité je naplniť celu ubikáciu odrezkami aby sa v ubikácii vytvorila mikroklíma ktorá replikuje prirodzené podmienky, táto metóda chovu je veľmi dôležitá najmä pri tropických druhoch aby sa zabránilo vysušeniu húseníc alebo zbytočnému túlaniu sa za potravou pri ktorom húsenice prichádzajú o energiu.
Týmto spôsobom boli v sieťovanej ubikácii chované až do fáze kuklenia.
Dôležité je počas periódy chovu udržiavať dobrú hygienu a poskytovať vždy húseniciam čerstvú potravu skôr než začne vädnúť alebo schnúť.
Húsenice majú rovnakú farbu počas všetkých instarov, z počiatku sú veľmi malinké, neskôr naberajú obrovskú veľkosť a v poslednom instary sú značne ochlpené.

L1– Malé húsenice sú prevažne čierne s jemným náznakom žlto-oranžovej farby ktorá je typická pre húsenice tohto druhu.

L2– Húsenice sú viacej farebné, sfarbením sa už výrazne nemenia.

L3Rozdiel v tomto štádiu od predošlých je veľkostný, a zvyšuje sa množstvo konzumovaných listov.

 

L4Húsenice sú značne väčšie a o niečo chlpatšie.

L5– Húsenice sú v tomto štádiu obrovské, krásneho typického sfarbenia a sú značne chlpatšie než v predošlých instaroch.

Kokony potrebovali obrovskú vlhkosť a teplotu aby sa začali liahnuť, ako náhle teplota a vlhkosť klesla motýle sa prestali liahnuť. Párenie je jednoduché, motýle stačí umiestniť do sieťovnej ubikácie a väčšinou sa ochotne spária.

Imágo samec

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

sk_SKSlovak