(Grote, 1896)
Výskyt: Španielsko, Francúzsko, Švajčiarsko
Biotop: Borovicové lesy v horách
Živné rastliny: Pinus (Najlepšie Pinus sylvestris)
Voltinizmus: univoltine
Kuklenie:
Obtiažnosť: Náročný druh, vyžaduje konkrétne podmienky, a stáva sa že aj keď ich má nemusí byť chov úspešný.
Graellsia isabellae je bezpochyby jeden z najčarovnejších druhov z európy a dokonca aj z celého sveta.
Tento druh preukazuje charakteristrické znaky druhov z rodu Actias. Je to však jemne odlišný rod, tento druh pochádza z obdobia treťohôr. Je to relikvia motýlieho sveta. Rod Graellsia je základný rod zo skupiny Actias, Argema, Graellsia, ktorý sa ako prvý oddelil z tejto evolučnej línie.
Tento druh môže však byť veľmi náročný na chov a byť veľkou výzvou pre úspešný odchov. Z preto by som ho neodporúčal pre začiatočníkov, ktorých môže lákať jeho krásny vzhľad.
Tento druh sa živí rôznymi ihličnatými stromami, a najlepšie je ho chovať priamo na živej rastline vonku. Toleruje chladné ale aj teplejšie podmienky, avšak nadmerná vľhkosť môže spôsobiť úhyn húseníc. Chovanie je najlepšie v monofilových sitách na živnej rastline počas teplých dní, ale úspešný môže byť aj chov v priestrannej sieťovanej ubikácií.
Vajíčka sa liahnu za dobu približne 2 týždňov a benefitujú z vlhkého prostredia.
Ked sa vyliahnu húsenice, môžeme ich rozkŕmit v plastovom boxe, niektorí chovatelia pri probléme nejedenia malých húseníc, umiestnili ubikácii do tmavého prostredia kde sa húsenice rozjedli.
Po 2-3 dňoch húsenice značne narastú a sú veľmi ochotné jesť. Húsenice je najlepšie ponúknuť Pinus sylvestris, odrezky musia byť vo vode, samotné ihličie však nemôže byť mokré.
Húsenice tolerujú rôzne teploty, avšak môj chov preferoval teplo. Húsenice potrebuju čerstvé a kvalitné ihličie, a veľké množstvo potravy. Ak sa začnú húsenice túlať po ubikácii môže to byť znakom nevhodných a nevyhovujúcich podmienok. Ako náhle potrava zostarla húsenice sa začali túlať, pokiaľ boli udržiavané čerstvé a vo vode húsenice sa nepretržite kŕmili.
L1– Maličké húsenice môžu byť rozkŕmené pár dní v boxe a potom premiestnené do malého priestranného húsenníka plného čerstvej potravy umiestnenej vo vode. Húsenice sú čierne a po bokoch majú šedý pás
L2–
L3– Húsenice už v tejto fáze života dorastajú do veľkých rozmerov pri vhodných podmienkach odchovu.
Po dobu celého odchovu je dôležité udržiavať čistotu, nechovať veľa kusov po kope, a zabezpečiť aby mali húsenice dostatok priestoru a potravy. Húsenice sa začínajú krásne vyfarbovať, je vidno zelenú farbu, a výrazné oranžové prieduchy.
V tejto fáze je dobré húsenice umiestniť do väčšieho húsenníka.
L4– Húsenice sa po dobu celého života a v každej novej fáze nesmierne krásne vyfarbujú do nádherných farieb.
Tým ako húsenice rastú vyžadujú aj viacej priestoru a potravy.
L5–
L6– Húsenice sú v tejto perióde života dych berúce.
Dorastajú do gigantických rozmerov. Po tele húsenice sú vidno riedke a dlhé biele chĺpky.
Vývoj sa čoskoro končí, a húsenice si čoskoro začnú spriadať kokony. Tak ako Actias dubernardi, tieto húsenice zliezajú z konárov a začínajú si hľadať miesto. Najlepšie je, ponúknuť im suchý rašelinník v ktorom sa húsenice zakuklia, avšak niektoré sa môžu dokoinca zakukliť medzi ihličím.
Kokony prezimujú a liahnu sa na ďalší rok počas jari, je možné ich prezimovať v chladničke alebo vonku.
Motýle prejavujú rôzne farebné variácie a odtiene. Párenie je veľmi náročné, veľa skúsených chovatelov často zlyháva. Je možné skúsiť ručné párenie, alebo umiestniť motýle von do priestranného a dobre vetraného húsenníku a motýle sa možno spária.
Je možné nechať samicu na voľno pustenú v kontrolovanom prostredí a nechať samca si ju nájsť. Dôvodom je, že samec sa môže zmiasť feromónamy samice v malej sieťovanej ubikácie a tak môže mať problém ju nájsť.
Slovak 
English