Gonimbrasia sp.

    Tento fascinujúci druh z rodu Gonimbrasia, pochádza z centrálnej Afriky, z malej dediny obout v Kamerune. Hypotéza je, že sa jedná o

neznámy a nepopísaný druh ktorý patrí do komplexu Alopia.

    Odchov afrických druhov je častokrát náročný a vyzývajúci.Vajíčka, húsenice a aj dospelé jedince potrebujú vľhkosť. Doposiaľ všetky druhypochádzajúce z tejto bolasti boli pozorovaný pri pití kvapiek vody, avšak nadmerná vlhkosť môže spôsobiť komplikácie pri odchove húseníc ktoré môžu vyústiť až k smrti. Vľhkosť môže tak isto pomôct pripárení. 

    Vajíčka sa liahnu pomerne rýchlo a to za približne 10-12 dní. Pri vlhčení treba dbať na to, aby vajíčka nikdy neboli vlhčené priamo pretože sú citlivé na plesňe. 

    Pri afrických druhoch čerstvo liahnuté húsenice zpočiatku chovám v malých nádobkách, menších než pri ostatných druhoch. Na dno nádoby umiestním kúsok servítka ktorý následne jemne navlhčím. Následne umiestnim list do nádoby, list však nemôže byť mokrý. Do vnútra ako potravu stačí umiestniť 1-2 listy a húsenice sa rýchlejšie rozkŕmia. Treba mať na zreteľi tvorbu plesní, a udržat ideálnu vlhkosť, niekoľko krát za deň ubikáciu manuálne vetrám aby prišlo k výmene vzduchu vo vnútri a zabránilo sa nadmernej vlhkosti a kondenzácii (Mladé a citlivé húsenice sa niekedy môžu utopiť v kvapkách vytvorených kondenzáciou). 

    Húsenice premiestnime do väčšieho boxu v štádiu L2, a to isté sa zopakuje v štádiu L3, avšak húsenice vyžadujú v týchto štádiach viacej  vetrania, ale stále musú byť udržaná vlhkosť inak húsenice vyschnú. Pár dní staré L3 húsenice môžeme premiestniť už do malého sieťovaného húsenníku. Tu už môžeme umiestniť odrezky rastliny do vody, zabezpečiť vstup do fľašky aby sa húsenice neutopili, a umiestniť ich do sieťovanej ubikácii. 

    Húsenice je možné jemne pokropiť každé ráno, na simuláciu rannej rosy, a poskytnúť tak húseniciam možnosť sa napiť. Počas celého odchovu húseníc bola teplota vysoká aby sa čo najviac podarilo replikovať prirodzené podmienky.Húsenice je najlepšie kropiť z daždovou vodou, alebo vodou zo studne.Chlór z vody z kohútika môže mať nepriazniví efekt na húsenice. 

    V L4 premiestnime húsenice do väčšej sieťovanej ubikácie , kde môžu byť odchované až do dovŕšenia finálnej etapy húsenice.

     Ako náhle húsenice dorastú do finálnej veľkosti, môžeme si všimnút že ako každý druh pred kuklením vyprázdnia svoj obsah potravy vo forme tekutého výkalu, a začnú sa túlať po ubikácii. Tieto húsenice umiestnime do substrátu rašeliny (bez pridaných hnojív, a iných látok), a tu húsenice necháme zvliecť posledný krát kožu, pokým z nich nebudú pupy.

     Húsenice si pod hlinou urobia komôrku v ktorej majú priestor na dýchanie a spevnia okolo seba pôdu, a urobia si v kvázy kapsulu, z ktorej vylezú až ked budú dospelé jedince. 

     Pupy môžeme nechať pod zemou až pokým sa nevyliahne motýl alebo ich môžeme po dostatočnom čase vyhrabať a umiestniť do boxu alebo sieťovanej ubikácie v ktorej je možné začat inkubáciu. 

    Pupy potrebujú veľkú vľhkosť a teplotu. Pupy by však sami o sebe nemali byť mokré pretože môžu ľahko zhniť. Liahnutie motýľov môže trvať až niekoľko mesiacov. Párenie motýľov  vyžaduje nejaké teplo aby boli motýle aktívne, a tak isto vľhkosť, je však veľmi náročné a jedince niekedy vôbec nejavia záujem o partnera, je možné skúsiť ručné párenie. Najťažšia časť je synchronizované liahnutie, pretože sa samci a samice liahnu týždne a niekedy až mesiace od seba.