(Drury, 1773)
Výskyt: USA, v niektorých oblastiach Kanady
Biotop: Listnaté lesy, predmestia, záhrady
Živné rastliny: Malus, Fraxinus, Prunus, Sassafras, Lindera, Liriodendron, Cephalanthus, Syringa, Betula, Ligustrum, Salix,
Voltinizmus: univoltine, južné populácie môžu mať 2 generácie
Kuklenie: Húsenice si spriadajú kokon. Kuklia sa medzi listami a obaľujú dokonca celú stonku listu až po začiatok konáru.
Obtiažnosť: Pomerne nenáročný druh, vyžaduje čerstvú stravu a dobrú hygienu.
Tento krásny druh z rodu Callosamia je nádherný a pri správnych podmienkach ľahký druh na chov. Motýle sú naozaj veľkolepé a tak isto aj húsenice.
Zásada pri tomto druhu je po celú dobu odchovu húseníc udržiavať vždy zelené a čerstvé listy živnej rastliny a pravidelne čistiť ubikáciu.
Dospelé motýle su naozaj krásne a je veľmi výrazný aj pohlavný dimorfizmus. Samce sú typickej čiernej farby a samičky hnedej.
Samce tohto motýľa mimikujú vidlochvosta Battus philenor kvôli obrane pred predátormi. Využívajú Batesovskú mimikryu. ( Neškodné a nejedovaté druhy využívajú sfarbenie a existenciu jedovatých druhov a prispôsobujú im svoje sfarbenie).
Húsenice sú zo začiatku spoločenské a lepšie sa kŕmia pospolu, môžu dokonca namotivovať daľšie húsenice v kŕmení.
V počiatočných dvoch instaroch sa dajú chovať pokope v plastovom boxe. Treba mať na zreteľi nadmernú kondenzáciu ktorá môže byť pre húsenice nepriaznivá. Od tretieho instaru je najlepšie pokračovať v odchove húseníce vo väčšej sieťovanej ubikácii.
Odchov sa stáva najviac obtiažnym vo finálnych instaroch. Treba neustále udržiavať dobrú hygienu a čerstvé listy.
Vajíčka sa liahnu do 7-14 dní. Nevyžadujú dodatočné vlhko a je možné ich inkubovať v izbovej teplote.
L1– Čerstvo vyliahnuté húsenice sú veľmi maličké a sú čierno – žltej farby. V prvých instaroch ako väčšina spoločenských druhov, rastú rýchlejšie a viac jedia keď sú pospolu s viacerými húsenicami. Chov je vyhovujúci v izbovej teplote
L2– Húsenice sú bielo – čierne a je vidieť žltkasté tuberkuly na ich tele.
L3– V tomto instary sú húsenice krásnej bielej farby, na prednej časti majú štyri žlté tuberkuly a po celom tele malé čierne a na konci tela 1 žltú tuberkulu. V tejto perióde je najlepšie húsenice umiestniť do sieťovaných ubikácii.
L4– Telo húsenice nie je úplne biele ale skôr zelenkastej farby. Húsenice sa pomaličky začínajú osamostatnievať a rozliezať po rastline. .
L5– Najväčší rozdiel od L4 je, že okolo tuberkúl a prieduch sa vytvorí modrý odtieň v tvare kruhu. V oblasti hlavy je možné pozorovať štyri kriklavo-červené tuberkuly
Húsenice sa zakuklia tak, že sa obalia v liste, kde si spriadajú kokon a pri tom obalia celú stopku listu a uchytia sa o konár z ktorého následne vysia ked opadajú listy, slúži to na ich obranu pretože pre potencionálnych predátorov vypadajú ako obyčajný suchý list. Preto, by som odporučil počas zimovania tohto druhu, a následného liahnutia kokony zavesiť.
Kokony môžeme prezimovať vonku aj u nás, tak ako ostatné druhy z Kanady alebo USA….Kokony je dobré občasne rosiť ale nie priamo, toto platí hlavne aj pred vyliahnutím.
Motýli sa začínajú v prírode liahnuť v mesiacoch Máj, Jún. Populácie na juhu ktoré majú 2 generácie sa liahnu v Marci a Apríli, a ďalšia generácia v Auguste
Párenie je najlepšie uskutočniť v dobre vetraných podmienkach, napríklad v sieťovanej ubikácii ktorú môžeme umiestniť von počas teplého večera, alebo vo vnútri pri otvorenom okne.
Slovak 
English