C.& R. Felder 1861
Výskyt: Filipíny, Ostrov Luzon
Biotop: Tropické oblasti
Živné rastliny: Ailanthus altissima, Ligustrum, Syringa, Citrus, Salix, Persea, Coffea, Aerrhoa, Morus, Ficus, Machylus, Fraxinus, Prunus
Voltinizmus: Multivoltine
Kuklenie: Húsenice si spriadajú kokon.
Obtiažnosť: Stredne náročný druh. Vyžaduje základnú starostlivosť. Vajíčka však potrebujú vľhkosť.Treba udržať čistotu a rozdeliť húsenice aby ich nebolo moc po kope. Húsenice netreba vlhčiť.
Attacus lorquinii je nočný motýľ gigantických rozmerov z rodu Attacus, a je endemický pre Filipíny, čo znamená že sa vyskytuje len v tejto oblasti. Tento druh je vzhľadom veľmi podobný známemu motýľovi z tohto rodu – Attacus atlas nie len vzhľadom, ale aj chovom.
Rozpätie krídel dosahuje až 28cm, s faktorom že samičky sú zvyčajne väcšie.
Špičky predných krídiel mimikujú hlavu hada, a tým odstrašujú predátorov. Táto forma mimikry sa nazýva „Batesova“ alebo „Batesovská“ (Podľa H. W. Batesa), je to forma mimikry počas ktorej neškodný tvor, v tomto prípade A. lorquinii, mimikuje nebezpečný alebo jedovatý druh (Hada).
Pohlavný dimorfizmus nie je výrazný ale je prítomný. Samci sú všeobecne menší a majú veľké pernaté tykadlá, typické u samcov z čeľade Saturniidae. Okienka (occeli) na krídlach samca sú triangulárneho tvaru a menšie než samičie. Samičie okienka sa líšia najmä hruškovitým tvarom. Ďalší výrazný rozdiel je bruško samice, ktoré je na rozdiel od samcov obrovské a plné vajíčok.
Pri chove je dôležitá dobrá hygiena a aby nebolo moc húseníc pokope. Približne 10-12ks.
Vajíčka sú bielo-ružového tvaru, a postupne tmavnú počas vývoja húsenice. Húsenice sa z vajíčok liahnu za približne týždne, ale ako aj u iných druhov to záleží podľa teploty. Vajíčka je dobré udržať vo vlhkom prostredí ale nekropiť ich priamo kvôli vzniku plesní.
L1 – Čerstvo vyliahnuté húsenice sú bielo-čiernej farby a majú malé čierne hlavičky. Húsenice je možné v tejto fáze života rozkrmiť a v prvých dňoch odchovaž v plastovom boxe.
Dôležité je húsenice udržiavať po celú dobu odchovu v teple, a pravidelne meniť živnú rastlinu tak, aby bola stále čerstvá. Okrem toho je nesmierne dôležité udržiavať výbornu hygienu a pravidelne čistiť ubikáciu. Z mojej osobnej skúsenosti tento druh nevyžaduje prídavné vlhčenie ale radšej preferuje sucho a teplo.
L2 – Húsenice sú v tomto instary výrazne väčšie a nápadnejšie.
Na bočnej strane na zadnej časti húseníc sa objaví oranžový pigment.
Celú plochu tela húsenice pokryje voskový povlak.
Tento povlak sa vyskytuje v rode attacus bežne, pravdepodobne to chráni húsenice pred dažďom.
V tejto perióde života je potrebné zväčšiť ubikácie v ktorej prebieha odchov húseníc, z mojej skúsenosti je najlepšie nahradiť vrch boxu so monofilovou sieťkou pre prítok vzduchu.
L3 – Húsenice rastú rapídnou rýchlosťou, v tejto fáze sú výrazne väčšie a voskovejší poprašok je veľmi viditeľný.
Výrastky po tele húsenice (tuberkuly) sa zväčšujú a sú viditeľné prieduchy (otvory na tele húsenice cez ktoré dýcha) na bočných stranách húsenice.
Húsenice je dobré v tomto štádiu premiestniť do menšej sieťovanej ubikácie ale je možné ich premiestniť až v 4 instary, ja osobne preferujem zmenu ubikácie už v L3 pre väčšiu vzdušnosť a väčšie množstvo potravy.
L4 – Farebné zmeny sú jasne viditeľné, tuberkuly na prednej časti húsenice pri oblasti hlavy sa zafarbuájú do oranžového odtienu farby. Húsenica začína mať modro-zelený nádych po celej ploche tela.
Húsenice v tomto instary umiestnime do veľkého priestranného húsenníku a držíme sa zásady udržiavania hygieny, čerstvej potravy, suchého a teplého prostredia.
L5 – Húsenice sú v tejto perióde začínaju konzumovať obrovské množstvá potravy. Sú veľké a zelené so znakmi modrej.
Tuberkuly po tele húseníc sú viacej ostnaté a viditeľné.
Voskový vzhľad je menej pozorovateľný než v predošlých štádiách ale povlak alebo poprašok je stále prítomný na tele húseníc. Tubrekuly sú pri koreňoch oranžové a pri koncoch modrastej farby. Prieduchy majú takisto modrý nádych.
L6 – V tomto instary treba potravu meniť 1-2x za deň a to zvyčajne ráno a večer.
Húsenice konzumujú obrovské množstvo potravy, oveľa viacej než v predošlom instary. Vzhľad húsenice sa moc nemení od L5. Veľkosť je však neporovnateľná.
V tejto perióde života, ktorá je aj posledná, strávia veľa času kŕmením sa, ako náhle dorastú do maximálnej veľkosti, ktorá je pri správnych a vyhovujúcich podmienkach naozaj gigantická.
Húsenice prestanú žrať a vyprázdnia svoj obsah vo forme tekutého výkalu, následne sa začnú túľať po ubikácii a hľadať vhodné a bezpečné miesto kde si začnú spriadať kokon.
Tieto kokony inkubujeme vo vlhkom prostredí a teple. Motýle sa liahnu približne za mesiac. Tento druh neprezimuje.
Párenie sa odporúča uskutočniť vo vlhkom, teplom a dobre vetranom prostredí. Motýle sú ochotné sa páriť pri správnych podmienkach, avšak občas sa môžu jedince odmietnuť páriť a nejavia záujem o partnera. V takomto prípade je možné pokúsiť sa jedince spáriť ručne.