(Oberthür, 1897)
Výskyt: Čína,Vietnam,Barma,Laos
Biotop: Horské borovicové lesy
Živné rastliny: Pinus, Larix, Pseudotsuga (p.nigra, p.sylvestris, p.massoniana, p.strobus)
Voltinizmus: Multivoltine. Kokony však môžu prečkať leto (estivácia) a vyliahnuť sa v chladnejších mesiacoch.
Kuklenie: Húsenice si spriadajú kokon
Obtiažnosť: Pomerne náročný druh pre začiatočníkov, vyžaduje častú starostlivosť a dobrú hygienu.
Actias dubernardi je čarokrásny druh z rodu Actias. Charakteristickým znakom týchto nočných motýľov sú typické dlhé chvosty na zadných krídlach.
Imágo tohto druhu vyniká sýtymi farbami a pestrým a výrazným pohlavným dimorfizmom. Samice sú bledo-zelené a pri začiatku chvostov začínajú rúžovkastieť. Samce tohto druhu sú veľmi odlišné farbou pričom sú svetlo ružovej farby a pri brušku a v okolí žltkastý.
Vyskytujú sa v niektorých častiach Číny, vysoko v borovicových lesoch. Preferujú vlhké a chladné prostredie pričom znesú aj vyššie teploty. Pri odchove húseníc vo vyšších teplotách, je hranica tenká a húsenice môžu ľahko uhynúť ak stúpne moc vysoko, preto je odporúčané ich chovať v chladnejšom prostredí.
Vývin trvá dlhšie kvôli chladnejšiemu prostrediu, zhruba jeden a pol mesiaca až dva mesiace. Ja osobne preferujem chovať húsenice v chladnejších miestach ako je napríklad pivnica a aj napriek dlhšiemu vývinu je úspech viac pravdepodobný. Chov je viac náročný a pre to by som tento druh odporučil pre už skúsenejších chovateľov.
Húsenice sa dajú chovať až do kým si neupradiu kokon v plastových boxoch pri čom sa len zväčšuje veľkosť ubikácie počas toho ako húsenice rastú a potrava sa mení každý druhý až tretí deň. Teplota aj vlhkosť a všeobecné podmienky sú v plastových boxoch stále a nemenia sa tým pádom ich tak máme pod kontrolou. Vajíčka treba občas vlhčiť, keďže v prirodzenom prostredí stále vlhko . Vajíčka sa liahnu sa za približne 2-3 týždne podľa teploty.
L1– Húsenice po vyliahnutí skonzumujú škrupinku z vajíčka a následne sa premiestnia ku zdroju potravy čím sú koniférne stromy. Najlepší overený zdroj pre odchov húseníc je borovica lesná (Pinus sylvestris) alebo borovica čierna (Pinus nigra).
Húsenice sú v prvom instary veľmi malé, farbou celé čierne a majú po svojom tele malé čierne ostne.
Dôležité je počas celého chovu udržiavať čistotu, stálu vlhkosť a teplotu.
Pre ľahké a praktiocké čistenie a zároveň aj udržiavanie vlhkosti či už tohto druhu alebo aj iných je možné na spodok ubikácie umiestniť papierové servítky.
Zo začiatku je dobré čistiť ubikáciu každý deň aby sa bobky húseníc nenahromadili a prípadne nevznikli plesne a nerozšírili sa vírusové ochorenia.
Húsenice sú v tejto fáze veľmi malé a môžu mať problém prekusnúť tvrdé ihličie, môžeme im pomôcť tým, že konce ihličia nastriháme nožnicami čím budú mať húsenice končeky ihličia nastrihnuté a bude sa im tak ľahšie kŕmiť. Treba si však dať pozor na to, že ak náhodou necháme odrezok z borovice s nastrihnutými koncami príliš dlho v ubikácii bez výmeny za čerstvý, môže tak vzniknúť pleseň na koncoch. Borovica vydrží dlho bez vody, čerstvá a zelená, neschne rýchlo, ale aj napriek tomu je potrebné meniť potravu zo začiatku každé 2-3d. Nastrihávať ihličie stačí v prvých dvoch instaroch. Vlhkosť treba, nie však príliš veľkú pretože nadmerná vlhkosť spôsobí úhyn.
L2– Húsenice menia farbu na tmavo červenú, miestami dokonca jemne oranžovú a sú veľmi nápadné na zelenom ihličí.
Postup chovu je stále taký istý. Občas je veľmi nápomocné nechať húsenice otvorené kvôli výmene vzduchu. Pre dostatok vlhkosti stačí pár krát streknúť kropičkou na papierové servítky, nikdy nie však na jedlo húseníc.
Stáva sa, že zopár húseníc môže zo začiatku uhynúť, bez ohľadu na podmienky.
L3– Húsenice sa stávajú farbou zelené a majú tmavo červené nožičky a taktiež aj hlavičku, majú dlhé biele chĺpky, metalické útvary na segmentoch húsenice, ktoré sa vo svetle ligocú do striebornej farby.
V tejto fáze už nemajú problém ihličie rozkusnúť aj bez nastrihávania.
L4– Húsenice začínajú v tejto fáze pomaličky naberať väčší objem. Objavujú sa krásne bielo-šedé bodky po celom tele.
L5– Húsenice začínajú naberať na váhe a taktiež aj veľmi veľa konzumujú. Potravu je dôležité vymieňať častejšie ako doteraz. Tento instar je aj posledný, to znamená že sa sa v tejto fáze aj zakuklia.
Výzor je podobný ako predošlé dve fázy až na to, že farby sú oveľa výraznejšie a pestrejšie.
Húsenice pred kuklením vyprázdnia obsah svojho tela vo forme tekutého výkalu a výrazne zmenia svoju farbu do sivého odtieňu. Takto zistíte, že sa čoskoro zakuklia. Začnú nepokojne chodiť po ubikácii a nájdu si miesto kde spriadnu kokon. Na kuklenie môžeme húseniciam ponúknuť aj rašelinník na replikáciu prirodzených podmienok, avšak zakuklia sa aj bez neho.
Z húsenice sa v kokone stane pupa, ktorá prezimuje iba ak bude umiestnená v chlade. Ak ju necháme inkubovať v izbovej teplote tak sa za mesiac až dva vyliahne imágo.
Kokony treba často vlhčiť až kým sa nevyliahnu. Častý problém pri prechovávaní kokonov je, že sa umiestňujú do sieťkovaných ubikácii ako pri väčšine druhov, ale pri tomto druhu je najlepšie ich umiestniť do plastového boxu a uložiť ich na vrch substrátu ako napríklad vermikulit alebo sušený rašelinník. Treba ich udržiavať pri vysokej vlhkosti aby kokony nevyschli. V plastovom boxe bude vlhkosť dostatočná narozdiel od sieťky. Treba im však do boxu dať nejaký predmet, na ktorý vylezú a napnú si krídla. Párenie je ľahké, stačí pri izbovej teplote nechať imága na kľudnom mieste a motýle nevyrušovať alebo je možé ich umiestniť v sieťovanej ubikácii von počas teplejšieho večera kde sa ochotne začnú páriť kvôli prúdeniu vzduchu.
Slovak 
English